 |
|
|
Ako vznikla dychová hudba Sedmerovanka, podľa rozprávania Antona Boku, jej zakladateľa. "V roku 1953 -1955 som navštevoval učnovskú školu v Trenčíne. Zároveň som začínal pracovať v n.p. MERINA Trenčín, kde som bol prijatý ako učen do novozaloženej mládežníckej dychovej hudby. Tam som sa pravidelne zúčastňoval na praktických cvičeniach. Teóriu som získaval v hudobnej škole v Trenčíne. Pri každodennom cestovaní vlakom do Trenčína som sa zoznámil s výborným človekom a muzikantom zo Súče pánom Pavlom Hulínom, ktorý sa priženil do Dúlova. A tak naše priateľstvo zapríčinilo, že so súhlasom riaditeľa školy pánom Vendelínom Podskočom, ktorý mal vtedy na starosti kultúrny život v našej obci sme sa dohodli, že zakúpime v Súči staršie hudobné nástroje. A tak sme s pánom Hulínom a flaškou slivovice, zakúpili 12 hudobných nástrojov, takmer za symbolickú cenu. Väcšie výdavky boli za opravu v Hodoninských opravovniach. Cena za ich opravu bola asi 2500,- Kč ,ktorú zaplatila pokladnica divadelného krúžku. Pán riaditeľ Podskoč začal vyberať záujemcov aj podľa skúšky hudobného sluchu. Boli to mladí chlapci od 14 - 16 rokov. Zároveň ich učil aj teóriu o notách. A tak nastal deň, že 1. septembra 1957 im boli pridelené hudobné nástroje. Pán Hulín, ako odborník, sa pravidelne 2 krát do týždňa spolu so mnou už skúsenejším učňom merináckej dychovej hudby zúčastňoval praktických dychových cvičení. Každé začiatky sú tažké a tak pre slabšie výsledky a moj odchod na vojenčinu aj pán Hulín súhlasil s tým, že nácvik a vedenie preberie bývalý košecký kapelník, pán Matuščin, ktorý po návrate z vojny odovzdal vedenie mne. Pretože vojenskú prezenčnú službu som vykonával v Sušickej dychovej hudbe, celé dva roky som ich zásoboval notovým materiálom. Asi v roku 1960 sme sa zúčastnili 1.okresných prehrávok dychových hudieb, kde sme obsadili pekné 4. miesto." Neskôr prichádzali aj mladší chlapci, ktorí mali viac talentu aj citu pre hudbu. A tak nastala výmena. Zmena nastala aj vo vedení, ktoré ako druhý kapelník obsadil František Galko, toho času obyvateľ Dubnice. Po jeho odchode nastúpil kapelník Milan Barták, ktorý si vyučil mladú generáciu. V hudbe účinkuje takmer 40 rokov. Jeho náročná práca si právom zaslúži 1. miesto na poli kultúrneho dedičstva našej obce.